Welcome to our website !

Hanbím sa za svoj blog?

By 19:42 ,

Keď som si založila tento blog, bola to skôr moja súkromná záležitosť a záležitosť mojich čitateliek. Neplánovala som o tom sama od seba nikomu hovoriť, pretože som nechcela, aby si niekto myslel, že to robím len preto, aby som sa mala čím chváliť. Myslela som si, že keď o tom niekomu poviem, bude mať na to skôr negatívnu reakciu a vysmeje ma. A myslím si to doteraz. Aj keď zažívam len samé pozitívne reakcie (väčšinou), a keď mi niekto povie, že objavil môj blog, a aký je super, že odteraz ho bude čítavať stále, malo by ma to hriať pri srdiečku. Ja namiesto toho spanikárim, sklopím hlavu a najradšej by som sa prepadla pod zem. Keď sa ma niekto spýta či som blogerka, netuším, čo mu na to odpovedať. Väčšinou to teda skončí odpoveďou "Tak trochu..." A som blogerka? Ani po viac ako roku blogovania som neprišla na odpoveď a vlastne si tak ani nepripadám. Áno, píšem, áno, mám blog a baví ma to, ale na nálepku blogerka si nepotrpím. 


Viem, že k tomu nemám žiaden dôvod, ale hanbím sa za svoj blog? Aj keď mi to väčšinou pripadá, že áno, skôr by som povedala, že sa za to hanbím iba pred ľuďmi, ktorých poznám a ktorí poznajú mňa. Neznamená to, že by sa mi práve tí ľudia za to vysmievali. Je to skôr pre to, že si to prečíta nejaký môj známy a dlhoročný kamarát a čo ak by ma začal súdiť podľa toho, čo som napísala, v najhoršom prípade, čo ak by sa mi začal vysmievať a rozširovať to ďalej. Nikto z mojich známych by to ale nespravil. Ale nejaký malý človiečik v mojej hlave mi s tou myšlienkou nechce dať pokoj. 

A koľko mojich známych vie o mojom blogu? Vedia to len moje najbližšie kamarátky, ktoré si občas kliknú na nejaký môj článok, rodina, ktorá môj blog vďakabohu nenavštevuje a pár mojich nových spolužiačok a kamarátok, ktoré ma vychvaľujú do neba a ja pri tom opäť panikárim, že nás započuje niekto ďalší.

A teraz sa sama seba pýtam, ako dlho mi bude tento článok stáť v rozpísaných, nepublikovaných... 

You Might Also Like

21 komentárov

  1. O mém blogu vědí taky jen nejbližší. Jinak se s ním nikde nechlubím. Píšu pro radost, baví mě to, ale že bych každému říkala, že mám blog, to zase ne. :-)
    welcometomyworld

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Rozumím ti, o mém blogu taky ví, jen nejbližší kamarádky a přítel. :)
    Kendy’s world

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úplne zdieľam tvoje pocity. O mojom blogu vie len rodina, ktorá ho tiež ako tvoja nečíta a potom len moja najlepšia kamarátka. Zatiaľ som nenabrala odvahu to povedať ďalším kamarátkam a sami ho nenašli :D
    Girl with pink nails

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mám to podobně. Pohybuje si mezi lidmi, kteří nikdy neblogovali a zdá se mi, že to berou jako něco divného. Asi bych byla ráda, kdyby se jim můj blog líbil a někdy se zamyslím, když píšu, a trochu text uzpůsobuji tomu, že by ho mohl číst někdo, koho znám osobně.. právě proto, že čtením blogu by mě poznali z úplně jiné stránky a nikdy nevím, jestli by se jim to líbilo :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tvoj príspevok mi hovorí z duše... Keď sa o mojom predošlom blogu dozvedeli moji spolužiaci, bolo to pre mňa ako peklo. Väčšina sa mi vysmievala do očí a pritom som sa s blogom vôbec nechválila, ale natrafili naň náhodou. Pravdaže našlo sa zopár ľudí, ktorý povedali, že je to fajn... no tých výsmešných a negatívnych názorov bolo toľko, že som sa snažila ututlať, že mám blog. Vyvrcholilo to tým, že som si svoj predošlí blog zrušila a pomerne dosť dlho neblogovala a to aj napriek tomu, že ma to bavilo. Teraz pri novom blogu to už tak veľmi netajím, ale ani o tom otvorene nehovorím. Je ale pravda, že pomaličky sa snažím blog brať ako moju prednosť a nie ako vec, za ktorú by som sa mala hanbiť alebo ju tajiť.

    http://ardnaxelaslife.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ja blogujem a nehanbím a sa za to vie o tom skoro každý a podpruje ma v tom, nemala som s tým nikdy problém a dufam ze ani nebudem mat :) ved robis to co teba bavi malo by to ostatných tešiť :)

    http://teenmumy.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Mě je jedno, kdo o mém blogu ví. :) Nepíšu tam nic pohoršujícího a pokud ano, tak ať si každý myslí, co chce. :) Nenech se omezovat studem. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Úplne ti rozumiem... Tiež som to tak dlhý čas cítila. Keď mi niekto známy povedal, že si čítal môj článok, alebo podobne, išla som sa pod zem prepadnúť. Avšak, teraz som som už so svojim blogom absolútne zmierená po každej stránke a nerobí mi problém priznať si, že som blogerka a už tak ani neprežívam, keď sa dozviem, že niekto z blízkeho okolia čítal moje články. Väčšina ľudí to už o mne vie a je to fajn pocit. Občas ma ešte pichne také jemné zahanbenie, ale koniec koncov sa nemám za čo hanbiť. Robím čo ma baví a od svojho okolia často dostávam množstvo podpory :).

    OdpovedaťOdstrániť
  9. O mem blogu vi celkem dost lidi kolem me.. ale kdyz se me na to nejdo zepta nebo mi to rekne nekdo z kamaradu tak sem jak rajce a nevim jestli se mam zahrabat nebo usmat... rozhodne se neni za co stydet oises skvele clanky :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Za čo sa hanbiť? To už by som skôr ja mohla povedať, čo tam uverejňujem svoje myšlienky chorého mozgu, ale prečo? Ak vieš, že bloguješ dobre, tak nech je téma akákoľvek, hanbiť sa netreba ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Blogujem už pár rokov a tiež mám podobný pocit. Už to neprežívam tak ako v minulosti, ale tiež mi nie je úplne príjemné, keď niekto známy objaví môj blog :D Keďže blogujem o prírodnej kozmetike, nechcem aby ma začali brať len ako kozmetickú maniačku...ktorou tak trochu vlastne som :D Ale zas koho táto téma nezaujíma, nejak veľmi vŕtať sa na mojom blogu nebude :) A ktovie, možno nájdu u mňa niečo inšpiratívne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Furt plánuju, že o svém blogu řeknu kamarádkám, ale zatím o něm ví jen máma.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Máme stejný pocity :D! Já se ale včera hecla, řekla jsem o tom svým dvěma kamarádkám (zatím, to postačí :D). Vychválili mě až do nebe, jak píšeš. Místo toho, aby mě to potěšilo (jo, potěšilo, to jo, ale nevěděla jsem, jak to dát najevo), jsem zrudla, nervozně se usmála :D. Snad to nebude mít vliv na nějakou tu kvalitu článků, jak říkali :D.
    gingerjannie.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Zajímavý pohled...Asi by mě nenapadlo, že by se někdo mohl za svůj blog stydět, nebo se ho bát ukázat kamarádům a známým. Proto ten blog člověk píše, ne? Jinak bych si psal klasický deníček, kdybych nechtěl, aby to někdo viděl...Takže přehnanou skromnost stranou! Navíc Tvůj blog vypadá opravdu pěkně, není důvod sa hanbiť!
    ---
    kdyzmyslis.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  15. V tomhle ti úplně rozumím. Měla jsem s tím celkem problém, ukázat svůj blog světu kolem mě.
    Měla jsem vždycky radost z každého nového čtenáře, ale jakmile to byl někdo, koho jsem znala osobně a nedej bože jsem se s ním viděla každý den ve škole, tak to pro mě byl horor.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Chápem tvoj článok. Ja si myslím, že skôr ani nejde o to, že sa hanbím za to že blogujem, že mám blog. Ale skôr akoby som mala pocit, že až príšli niekomu potom otváram svoje "súkromie", preto v uvodzovkách, pretože nie je možné mať súkromie na internete, kde nás číta veľa ľudí. Alebo ešte by som to povedala tak, že sme otvorení skôr pred cudzími ľuďmi ako pred ľuďmi, s ktorými sa stretávame. Možno niekde v sebe máme strach, že to môžu použitť proti nám. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  17. O mojom blogu nevie nikto, teda až na jednu kamarátku, ale tú som spoznala práve vďaka blogu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Kšli na to! Bet blog jako koníček, jako zálibu....později něco jako brigádu, na kterou si hrdá...která tě dělá šťastnou a na lidi okolo sebe nedej ! Jen tě to brzdí v rozletu, a to je přece škoda ne? :).

    LenaČerge

    OdpovedaťOdstrániť
  19. úplne tomu rozumiem!!! tiež sa pred známymi nerada pýšim tým, čo píšem a nevešiam im to dobrovoľne na nos :D rovnako ako ty, mám takú malú dušičku, že čo si o mne pomyslia? Myslím, že to je také slovenské, riešiť, čo si k to o nás myslí. Nemali by sme to riešiť :)
    Drew's Beauty

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Och, to ma mrzí, že tu toľko ľudí píše, že ti rozumie a tiež nechcú, aby o ich blogoch niekto vedel. Rozumiem, že každý z nás má inú povahu a niekto je možno sociálnejší, iný zase nie, no keď tvoríš niečo také ako blog, vyjadruješ tam síce svoje osobné postoje a píšeš o svojom osobnom živote, takže do iste mieri rozumiem, prečo sa hanbíš pred ostatnými. O mojom blogu vie, môžem povedať, dosť veľa ľudí a občas kráčam so sklonenou hlavou a bojím sa, čo ten a ten človek o mne čítal a čo všetko o mne vie a čo si o mne myslí. Ale po prvé, teraz naozaj málokto si naozaj prečíta text pri článkoch, skôr si prezerá fotky a po druhé, je to tvoj blog, tvoj svet, tvoje miesto, kde by si sa mala cítiť sama sebou, preto by sa človek zato predsa nemal hanbiť. Jasné niekedy sa hanbíme za to, kým sme, ale prečo? Pretože si o nás niečo pomyslia, budú to riešiť, budú o nás rozprávať? Kvôli takýmto ľuďom sa vôbec nestojí zato trápiť a podľa mňa je krásne ukázať, aká si krásna, talentovaná a silná osoba a nie kráčať so sklonenou hlavou a tak v podstate nikto nevie čo si zač. Treba si stáť za svojim.

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Pozývam ťa ku mne na blog, prebieha tam giveaway. Ak sa ti zapáči, budem rada keď sa zapojíš. :)

    OdpovedaťOdstrániť