Welcome to our website !

Myslím, že mám predvianočnú depku. || Na slovíčko #6

By 22:24 , ,

Čas beží nenormálne rýchlo. Ani si neuvedomujem, čo všetko som za svoj život stihla, resp. čo mi vykĺzlo pomedzi prsty. Ale pozrime sa na to z bližšia. Len teraz tu bolo leto, prázdniny, priatelia a zážitky. A teraz? Zima. Vianoce. A kam sa podelo to ostatné? Možno nikam, možno to príde a možno to tu stále je. Ale aj tak sa nedokážem zbaviť pocitu akejsi nespokojnosti či nenaplnenosti, ak ma chápete. Neviem či sa mám radovať, že sú tu Vianoce alebo plakať. Že sú tu Vianoce. Vlastne myslím, že oboje. A myslím, že ma chytá predvianočná depka. 


Depka. Depresia. Toto slovo určite ospevuje každý druhý (ak nie aj každý) študent. Škola, kamaráti, rodičia, poprípade aj internát, to s človekom dokáže otriasť. V jednu chvíľu je život perfektný a v tú druhú sa všetko radom rúti. Na predposledný týždeň v škole vám naložia všetky tie najväčšie a najdôležitejšie testy, zrazu nemáte čas vôbec na nič, ani najesť sa, ani zavolať rodičom či dokonca ani odpísať na dve správy od kamarátky. Chodiť von a socializovať sa, o tom ani nevravím. Popritom si zorganizovať čas a dni, kedy sa na akú písomku naučiť, a ktorý deň je relatívne voľný a vhodný na rýchle zháňanie darčekov, túto situáciu tiež nezľahčuje. (Prípadne vás ešte môže mátať minulosť alebo niekto z minulosti?) 

Pochybovala som, že pojem ako predvianočná depresia reálne existuje, no trochu som googlila a ona naozaj je. Niektorí ľudia ju skutočne zažívajú najmä kvôli stresu okolo Vianoc, darčekov, následnej finančnej situácií, nebodaj aj nepoddajnému šéfovi v práci, ktorý nechce schváliť platené voľno navyše. Môj momentálny stav by som však nenazvala depresiou. Aj keď sa mi občas zdá, že vykazujem niektoré príznaky depresie, už len to, že o tom hovorím ma presviedča o opaku. No prívlastok predvianočná stále sedí. Ale čo... Úzkosť? Anxiéta? Neviem. Pocit prázdnoty, nespokojnosti, a že sa necítim vo vlastnej koži? To skôr. Nie som si istá, kedy presne a čím to začalo, no počas posledných dvoch týždňov sa to dosť vyhrotilo. Slovami sa to celé ťažko vyjadruje, ale aspoň písaním mi to ide o niečo ľahšie. A veľmi jednoducho povedané, nemám pocit, že by som bola šťastná. Samozrejme, nechodím celé dni mrzutá, s nikým sa nerozprávam ani neusmievam. Takto to u mňa nechodí. Už to však bude nejaký ten piatok, kedy sa v mojom vnútri usadil skôr pocit trápenia, ako šťastia, a to až do takej miery, že som si na to zvykla a beriem to už ako súčasť mňa. A to nie je dobré. Nie je dobré, že sa vo mne usádza deprimovanosť, a že pomaly strácam tú bezstarostnú a pokojnú osobnosť. Namiesto toho, aby som žila pre prítomnosť, sa zapodievam minulosťou a budúcnosťou. Čo by sa stalo ak... Čo sa stane ak... Až sa z toho stal kolotoč, z ktorého niet úniku. 
Som bývala som človek, ktorý sa dokáže tešiť aj z maličkostí a tieto maličkosti mi dokázali spríjemňovať život aj dlhšiu dobu. Dokážem sa z nich radovať aj teraz, no je to skôr náhle potešenie, ako stále štastie. 

Nemám rada stereotyp a aj o tom to sčasti je. Škola, intrák, učenie, spánok. Škola, intrák, učenie, spánok. Víkend, učenie. Škola, nákupy, učenie, spánok. Chce to zmenu (aj to je vec, ktorá ma trápi; že niečo nie je tak, ako by malo, no je tažké zmeniť to, keď vlastne neviem, čo mám robiť inak) a oddych, prestávku, na chvíľu sa odstrihnúť. Najlepšie od všetkého. Od sociálnych sietí, toxických ľudí, ktorí tiež poriadne vyčerpávajú. Alebo aj od ľudí všeobecne. Všimla som si na sebe, že mi od nedávna začali vadiť aj veľké davy ľudí. Kedysi mi to vôbec neprekážalo, no teraz, napr. keď som bola v nakúpnom centre kupovať darčeky, všade naokolo boli obchody preplnené ľuďmi, ktorí sa buď len išli zabaviť, ktorí si honbu za darčekmi užívali alebo potom tam boli takí, ako ja - nie veľmi pozitívne naladení a snažili sa mať to nakupovanie čo najskôr za sebou. Jednoducho som sa necítila dobre, všetok ten zhon, plné obchody, plné ulice...
Preto mám dojem a cítim, že budem spokojnejšia, keď si čo i len cez prázdniny dám pauzu od všetkého, čo ma doteraz vyčerpávalo a nerobilo ma šťastnou, resp. od vecí, ktoré ma zbytočne zaneprázdňovali a nevenovala som sa tomu, čo ma napĺňa. Nevenovala som sa ani ľuďom. A to všetko počnúc Facebookom. Preto, ak sa odvážim ešte pred Viancami tento článok naozaj zverejniť, bude to na dobu (zatiaľ) neurčitú môj pravdepodobne posledný deň na Facebooku. Píšem ak, pretože dopisujem tento článok asi na tretíkrát a posledných pár dní sa veci o niečo zlepšili, moja nálada sa znova približuje k pozitivite a cítim sa lepšie. Môže to byť aj týmto mojim výlevom emócií (tých, ktoré mi ostali) . Pomáha mi, keď môžem dať zo seba von, to čo ma trápi a písaním to ide ešte ľahšie. Dúfam, že táto moja 500 slovná chvíľka nezostane zapadnutá prachom (internetovým prachom?!) a že ešte stihne pred Vianocami uzrieť svetlo vašich obrazoviek a displejov a možno že aj vám v niečom otvorí oči a inšpiruje vás k zmene.❤

You Might Also Like

3 komentárov

  1. určite neostane zapadnutá táto tvoja chvíľka! úplne to poznám a tento rok ma tá depka nejak chytila tiež a to som extrémny milovník vianoc! len sa vypíš, pomáha to a uži si krásne sviatky! :).

    THE WORLD BY KEJMY | CHRISTMAS GIVEAWAY

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Love your post dear ♥
    If you want you can check out my blog.I write about fashion,beauty and lifestyle.Maybe we can follow each other and be great blogger friends !

    http://herecomesajla.blogspot.ba/?m=1

    OdpovedaťOdstrániť